Pôvod: Slovenská republika
Použitie: pastiersky pes
Klasifikácia: 1. skupina – pastierske a dobytkárske psy (okrem švajčiarskych salašníckych psov); 1. sekcia – pastierske psy, bez skúšky
Dátum publikovania platného štandardu:
Slovenský čuvač, ktorý patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov, bol FCI uznaný 18.8.1965. Chovom čistokrvných slovenských čuvačov sa zaoberajú chovatelia na Slovensku a v Čechách od 30-tych rokov 20. storočia; Prof. MVDr. Antonín Hrůza zaregistroval do plemennej knihy prvý vrh 4.6.1929. Chovateľský klub bol založený v roku 1933.
Účelové zaradenie je dané odpradávna používaním slovenského čuvača ako pastierskeho a salašníckeho psa na horských holiach a strážneho psa na stráženie príbytkov a hraníc. Podľa prastarej pastierskej tradície sa chová vždy v bielej farbe, aby sa aj v noci dal rozoznať od dravých šeliem.
Papuľa: je silná, má rovný profil a zaberá takmer polovicu dĺžky hlavy. Je dosť široká a mierne sa zužuje k tupým nozdrám čiernej farby.
Pysky:sú primknuté, v kútikoch uzavretého tvaru, s čiernou sliznicou, ktorá papuľu úzko a bez previsov lemuje. Pysky sú stredne hrubé, podnebie je čierne.
Čeľuste: sú silné, s pravidelným, vždy úplným chrupom a s nožnicovým záhryzom.
Čelový sklon: mierny.
Lebka: silná, podlhovastá, v mozgovej časti široká, čelo je zreteľné, široké, s plytkou úžľabinkou, ubiehajúce dozadu. Očnicové oblúky sú primerané a na boky sklonené. Temeno hlavy je ploché, tylo zreteľné, s ostrým prechodom k silnému, mierne vyniknutému väzu. Profil temena je mierne zaoblený.
Oči: tmavohnedé, oválne, bystrého pohľadu, priamej polohy. Viečka sú čierne, priliehajúce, sliznica vnútorných kútikov je tmavá, dojem výrazný.
Uši: sú vysoko nasadené, pri koreni pohyblivé, kratšie, klopené do bočne neseného "V" pozdĺž hlavy. Srsť na uchu je od polovice krátka, jemná. Dolný okraj ucha v pokoji siaha maximálne po kútiky pyskov.
Krk:je nasadený priamo a vo vzruchu je vysoko nesený. Je rovnako dlhý ako hlava; pri psoch je veľmi silný, bez laloka a s peknou hrivou.
Prsia:široké, prsná kosť je v rovine s ramennými kĺbmi.
Hrudník: v rebrách dobre vyklenutý.
Hrudná kosť: leží nad polovicou výšky v kohútiku a siaha pod úroveň lakťa. Dĺžka hrudníka presahuje polovicu dĺžky tela, jeho šírka štvrtinu výšky v kohútiku. Rebrá sú klenuté, dozadu sklonené, dobre uzatvárajú brucho a slabinu.
Chrbát:rovný, v bedrách mierne klenutý, stredne dlhý, silný.
Bedrá: s krížami sú dobre viazané a svalnaté, primerane dlhé a veľmi pevné.
Brucho a slabiny:sú primerané k trupu, mierne vtiahnuté.
Zadok: silný, štvorcový, ľahko sklonený.
Chvost: nižšie nasadený, v pokoji zvislý, siahajúci po pätu. Má tvar cigary, bez zdvihnutého hrotu. Vo vzruchu a v pohybe je nesený oblúkovito nad bedrami.
Predné končatiny: postoj je priamy, stĺpovitý, s dobrým zauhlením ramena a lakťa, laby sú silné, okrúhle a zavreté. Končatiny sú vcelku dosť vysoké, najmä u psa.
Plece: strmé a dlhé, rameno svalnaté, pevne primknuté k telu, sklonené k lakťu, so silným svalstvom.
Predlaktie: zvislé, svalnaté a dlhé.
Zápästie: kostnaté a silné.
Záprstie: krátke, silné, mierne sklonené.
Labka: má silné prsty a pazúry, pevnú klenbu, zovretý tvar, mäsité čierne nášľapové podušky a je dobre zarastená srsťou.
Zadok so stehnom: tvoria svalnatý, značne široký celok podlhovastého tvaru.
Koleno: je svalnaté, dobre zauhlené.
Predpätie: je šikmé, dlhé, so svalnatým lýtkom.
Pätový kĺb:je silný s kostnatou pätou, tupo zauhlený, s nižším, výrazným a širokým kĺbom.
Priehlavok: je kratší a silný, postavený zvisle, spojený s predpätím plynulo, bez zaškrtenia pätovým kĺbom. Vlčie pazúriky nie sú žiadúce.
Zadné laby: sú trochu dlhšie než predné, ináč rovnako utvárané. Záprstie je trochu silnejšie a strmšie.
Srsť: hustá, bielej farby, žltkastý nádych pri koreňoch uší je prípustný, ale nežiadúci; zreteľné žlté škvrny sú neprípustné. Okrem hlavy a končatín srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Pri psoch je nápadná hriva, srsť na hlave a končatinách je krátka, priliehavá, na zadných stranách končatín trochu dlhšia. Od koreňov uší dozadu prechádza pozvoľna v hrivu. V kožuchu kryjú pesíky úplne podsadu: sú 5-15 cm dlhé, v hrive najhrubšie, inde mierne zvlnené. Na chrbte tvoria niekoľko priečnych vĺn zo súvislých polokučier. Samostatné kučery a rozpadavý kožuch sú nežiadúce. Kyprosť a uzavretie kožucha sú podmienkou. Podsada je jemná, hustá, páperovitá, asi polovičnej až dvojtretinovej dĺžky v porovnaní s pesíkmi. V lete vypĺzne, kožuch stratí na huňatosti, ale nepoľahne; v dôsledku zvlnenia pesíkov si stále udržiava kyprosť a na chrbte netvorí cestičku.
Koža: na trupe voľná, na ostatných častiach tela tesne priliehajúca k telu, s ružovou pokožkou, pigmentovanou čierne len v okolí nozdier, papule a očí, kde prechádza do tmavých slizníc. Čierny pigment majú tiež podušky labiek.
Slovenský čuvač sa pohybuje ľahko, obratne a rýchlo v každom teréne a za každého počasia; s obľubou klusá.
Ľahké chyby: plochá a plytká hruď, následky rachitídy alebo psinky, nesymetrický chvost, nesymetrické uši, pysky odtiahnuté od seba, splývavá, alebo úplne skučeravená srsť, slabé osrstenie brucha, slabín a pohlavných orgánov.
Ťažké chyby: neúplný chrup, medvedie laby, veľmi uvoľnené pysky, škvrny na mihalniciach a pyskoch
Vylučujúce chyby: predhryz, podhryz, kliešťový zhryz, žlté škvrny kožucha, úplne svetlé dravčie oko, ružové škvrny na nose a kryptorchizmus.